Milí čitatelia, nechajte sa uniesť do Thajska fotkami z mojej dvojmesačnej cesty po juhovýchodnej Ázii.
Thajsko v súčasnosti prekypuje turizmom. Je exotické, lacné, plné vôní a dobrého jedla. Jeho pláže a príroda sú čarovné a zvieratká vás tam za malý úplatok budú milovať. Je to krajina slonov žijúcich v zajatí, digitálnych nomádov a ladyboyov. Osemnásť dní nie je dostatočne dlhá doba na to, aby som spoznala Thajsko, ale obrázky nižšie vyjadrujú to, čo sa mi tu páčilo, či nepáčilo a čo ma bavilo.
China town v Bangkoku, štvrť bohatá na svetlá, pachy, hluk a vlastne všetko. Veď je to china town.
Tu veľké parkoviská nepotrebujú. Zaujímalo by ma, či tu riešia problém s parkovaním tak ako v našich mestách. Pravidlá tu neplatia.
A asi tu nemajú problém ani s elektrickými káblami. Bravo, toto tromflo aj Bukurešť. :)
Tento kvázi floating market sa mi zo všetkých páčil najviac. Trh bolo stanovište pre loďky, a samotná jazda bola zaujímavá tým, že sme videli ako žijú miestni, ich domy, zakývali sme tým oddychujúcim na lavičke, a aspoň nachvíľu cítili v tej páľave mierny chlad od vody. Ak by ste ale chceli nefalšovaný trh, choďte do parku Chatuchak, kde na vás čaká vyše 15.000 stánkov. Je to šialenstvo.
Do domu Jima Thompsona som sa dostala tak nejako náhodou a bola som milo prekvapená, pretože som nemala poňatia kto to je, no od prvej chvíle ma pani sprievodkyňa zaujala jednak svojím prejavom, na informácie bohatým výkladom, či vtipnou výslovnosťou mena „Ťim Tomson“.
A jeden deň bol venovaný aj prehliadke chrámov. Temple of Dawn.
Ferry cez rieku Chao Phraya v Bangkoku za 4 thajské bahty, ktorý vás vysadí priamo v podniku, kde v chladničke čaká Singha a Tiger.
Park Lumpini je mojím obľúbeným miestom v Bangkoku, aj vďaka týmto potvorkám. Priznám sa, že prvýkrát som si skoro „nadělala do kalhot“, ale ihneď mi došlo, že ak by boli nebezpečné, tak by tu neboli. Tadááá, najväčšie jašteričky.
Úbohé duriany, doteraz nerozumiem tú nenávisť, ktorej čelia. Podľa mňa ani nesmrdia, a ani nie sú odporné. Áno, sú silno aromatické, hutné a veľmi intenzívne na chuť, ale nie v takomto negatívnom slova zmysle. No, koľko ľudí, toľko chutí.
Nočný Bangkok je proste nádherný. To snáď ani nepotrebuje komentár.
Historické mesto Ayutthaya severne od Bangkoku. Odporúčam na bicykli a so silným ochranným faktorom na tele. Výborný jednodňový výlet.
Film Most cez rieku Kwai poznáme všetci. Aj to, že sa točil na Srí Lanke. Tu je ale ozajstné miesto, kde stál a kadiaľ vedie železnica až do Mjanmarska.
A zo stredu Thajska sa presúvame na Phuket do Patong Beach. Áno, je to muž.
Útek z „ruského“ Patong Beach do Národného parku Ao Phang-Nga bola najlepšia voľba. Skúsili sme si morské kanoe...
...navštívili slávny James Bond Island...
...aj zozadu kam 90% turistov už nedošlo...
...a dali si obed v moslimskej plávajúcej dedinke.
Z Phuketu sme sa presunuli na Phi Phi Island, kde to už bolo pokojnejšie, čistejšie, a azúrovejšie.
Nezabudnite ísť na najznámejšiu vyhliadku na ostrove, avšak čím skôr tým lepšie. O 8. ráno je už neskoro. :D
Taxi boat vás vie zobrať kdekoľvek, aj na Monkey Beach.
Alebo na prázdne pláže, kde sa stretnete s týmito fešákmi.
Railay Beach je síce už na pevnine ale dostanete sa tam iba loďou. A toto je západ slnka na pláži Ao Phra Nang, slávnej z filmu Mortal Kombat.
A útroby útesov, ktoré ju obkolesujú.
Je tu aj svätyňa, ktorej dary si turisti vysvetlili veľmi svojsky. Z pôvodných paličiek pripomínajúcich zápalky sa stali penisy. Tu platí: „Pánboh mieni, človek mení.“
A po oddychu pri Andamanskom mori bol čas zamieriť na sever. Chrám Chiang Man v Chiang Mai.
A Wat Lok Moli.
Najkrajší zážitok bola pre mňa slonia rezervácia Tung-La-Korn, kde sa na sloníkoch nejazdí, ale namiesto toho ich turisti môžu nakŕmiť alebo ich okúpať. Tak sme im drhli hrubú kožu lianami, ktoré fungujú ako prírodné mydlo, a jeden z nich sa pri mne uvoľnil. No plávajúce hovienko bolo jednoduché od seba dostať. (Soňa Géciová)
Návšteva Elephant Sanctuary bola iba začiatkom dvojdňového výletu do thajskej prírody. Čakala nás turistika. Síce nie do vysokých nadmorských výšok, ale pri tých teplotách to bolo horšie ako výstup na Slavkovský štít. Mňa okrem banánov či jackfruit zaujali kapustné polia.
Ubytovali nás v tejto rozkošnej dedinke čnejúcej na kopčeku uprostred ničoho.
Vďaka čomu sme mali pri východe slnka takúto idylku.
Tieto dva chrámy sú pýchou národného parku Doi Inthanon. Ide o kráľov a kráľovnin chrám so záhradami plnými pestrofarebných kvetov, kríčkov a stromov, a všetkému sa tu vďaka nadmorskej výške nesmierne darí.
Kmeň Karen je známy na severe Thajska ale hlavne v Mjanmarsku. Tu žienky tkajú šatky, ktorých výroba trvá 2-3 dni.
Pri teplotách akým sme čelili, aj pohľad na vodu spôsobuje schladenie.
Ochutnávka thajskej kuchyne, mimochodom vynikajúcej. Thajci si už zvykli na turistov a keď im poviete, že chcete niečo „non-spicy“ tak vám donesú štipľavé jedlo, ktoré by ste ale mali zvládnuť zjesť bez ujmy. Ja som sa tu v Ázii naučila jesť štipľavé, a teraz pridávam chilli snáď do všetkého.
A tam, kde moja cesta začínala, tam aj končila. Rozlúčka v Parku Lumpini, a takto omylom zachytený západ slnka. Za túto fotku som vďačná svojmu telefónu, ktorý sa v momente stlačenia spúšte rozhodol rozostriť záber.Soňa
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
